íDámy a páni, toto je futsal. Toto je Slovenský futsal.
Gólová prestrelka, ktorá lámala srdcia, dych-berúce tempo a zákroky na hrane zákona. Aj takto by sa dala opísať finálová séria medzi Lučencom a Levicami. Nedá sa nepoužiť staré známe cliché – bola to skutočná čerešnička na torte.
Prvý zápas
Lučenec – Levice 5:3
Levice ukázali, že neprišli do finále robiť iba štatistov. Veľmi aktívnou hrou nútili Lučenec zapnúť na najvyššie obrátky. V skvelom zápase bol najprv vylúčený Gleison, no o chvíľu mal ísť pod sprchy aj Belaník, čo by za stavu 3:2 mohlo výrazne ovplyvniť dej zápasu. Spomínaný Belaník dostal nakoniec dodatočný trest, čo však nepomohlo nikomu a už vôbec nie futsalu. Lučenec zápas dotiahol do víťazného konca, ale prekvapujúco nie tak pohodlne ako zrejme vačšina čakala.
Druhý zápas
Levice – Lučenec 0:3
Levičania chceli využiť výhodu domácej palubovky ale akoby im práve tento fakt zväzoval nohy. Lučenec sa naopak pripravil poctivo a nenechal sa zaskočiť tak ako doma. Taktiež vyrovnaný zápas však rozhodli 3 chyby bratov Matúša a Tomáša Bielikovcov.
Tretí zápas
Lučenec – Levice 9:4
Výsledok jednoznačný, priebehu zápasu najvyrovnanejší. Lučenec rýchlo viedol 2:0 a akoby sa zopakoval scenár z Ligy Majstrov s Dánskym Hjorringom, keď prišlo poľavenie, a rázom boli Levice späť v hre. Polčas 3:2 predpovedal skvelú zápletku.
Polovica fanúšikov bola ešte v bufete, keď Tomáš Bielik po 9 sekundách druhého polčasu vyrovnal na 3:3 a zavŕšil fantastický hattrick, čím napravil zaváhanie z domáceho zápasu. Vačšina z tých fanúšikov v bufete nevidela ani ďalší gól v 32.sekunde, ktorým vrátil vedenie Lučencu Varšo – ďalší hattrickový hrdina. Zápletka naberala grády, a o vyrovnanie sa po skvele zahratom signále z priamého kopu postaral Julian Ramirez 4:4. Čo išlo Lučencu naozaj skvele, boli reakcie po inkasovanom góle. Ani nie 30 sekúnd a Mišo Varšo vracia vedenie domácim – 5:4. V tejto fáze sme sledovali futsal európskych kvalít. Šanca striedala šancu, a ked už to vyzeralo že Levice vyrovnajú, prišiel rozhodujúci gól Molera. Týmto gólom deklaroval svoju extratriedu, ale zároveň ten malý rozdiel medzi tímami – zatiaľ čo iný hráči v podobných šanciach takpovediac hasili, on sa trafil chladnokrvne a skúsene. Následoval vabank hostí, ktorí už však nemali ani psychické, ale ani fyzické sily a tak prišlo grandiózne zavŕšenie finále v podobe ďalších troch exhibičných gólov. Výsledok 9:4 nie úplne presne vystihuje obraz hry, ale na druhej strane, vystihuje možno jednoznačnosť ako finále, tak celej sezóny.
Finále s vypredanou halou si zaslúžilo takýto zápas. Play-off neboli žiadne povinné jazdy, ale napínavé zápasy kde favoriti nie vždy ťahali za dlhší koniec, čoho dôkazom bolo vypadnutie Košíc, ktoré v lige vyhrali na Pinerole 1:9 a v play-off s ňou vypadli.
Pre takéto príbehy je náš šport krásny. Pre takéto príbehy chceme napredovať.
Jedna sezóna končí, ale necháva nám posolstvo – keď sa ide naplno, má to zmysel.
