Má len 33 rokov, no už dnes patrí medzi najvýraznejšie trénerské osobnosti slovenského futsalu. Najmladší kouč Extraligy, tréner FT Levice a mládežníckych reprezentácií Slovenska, ktorý bol minulý rok vyhlásený za tretieho najlepšieho trénera na Slovensku.Milan Chudý v otvorenom a rozsiahhlom rozhovore hovorí priamo a bez prikrášľovania. Dotýkame sa tém, ktoré dlhodobo formujú slovenský futsal, aj otázok, ktoré sa v odbornej debate objavujú len zriedka.
TRÉNER – MLADÁ KRV
Máš 33 rokov a už dnes trénuješ Levice aj mládežnícku reprezentáciu. Ako si sa k futsalu dostal a prečo si si trénerskú cestu vybral tak skoro?
Vo svojej hráčskej kariére som si prešiel viacerými nepríjemnými zraneniami a absolvoval som šesť operácií kolien. To mi veľmi skoro ukázalo, že pri športe som ako hráč viac trpel, než si ho reálne užíval. Prakticky zo dňa na deň som sa ocitol na druhej strane športového mosta. Paradoxne práve tam som sa začal cítiť prirodzene a dobre. Už počas období, keď som bol zranený, som v klube vykonával asistentskú funkciu a rôzne trénerské role. Začal som sa na futsal pozerať inak – viac cez princípy, detaily a fungovanie tímu ako celku.
Keď spomeniem reprezentáciu, znamená to pre mňa veľmi veľa. Je to sen každého športovca a rovnako aj môj. Zároveň si dnes naplno uvedomujem, že s tým prichádza aj veľká zodpovednosť. Vnímam to ako záväzok pracovať ešte precíznejšie a s maximálnym rešpektom k tomu, koho reprezentujem.
Pre mňa je dôležité zostať autentický, pracovať systematicky a brať výsledok ako dôsledok práce
Keby si mal dnes viesť kabínu plnú 30+ hráčov, čo by bolo ťažšie – taktika alebo autorita?
Obe veci majú svoju náročnosť, ale myslím si, že ťažšia by bola autorita. Bez autority totiž nevieš tú taktiku ani poriadne vštepiť a dostať do klubu.
Taktika môže byť akokoľvek dobrá, ale ak tréner nemá rešpekt a dôveru kabíny, zostane len na papieri. Už na začiatku svojej trénerskej cesty som viedol aj starších a skúsenejších hráčov a veľmi rýchlo som pochopil, že to nie je o veku, ale o vzťahoch, rešpekte a dôvere. Keď sú tieto veci nastavené, autorita vzniká prirodzene.
Akú chybu robí väčšina trénerov v tvojom veku?
Je pre mňa ťažké hovoriť o chybách väčšiny trénerov, pretože v športe nemáme presne definované, čo je správne a čo je zlé. Každý tréner by mal byť sám sebou a ja z tohto princípu vychádzam. Zároveň si uvedomujem, že ako najmladší tréner v extralige som v špecifickej pozícii a veľa vecí sa ešte stále učím aj ja.
Ak by som však mal niečo pomenovať, tak je to netrpezlivosť. Často chceme výsledky hneď, namiesto toho, aby sme rešpektovali proces. Druhou vecou je kopírovanie – preberanie modelov, na ktoré v realite nemáme hráčsky potenciál ani podmienky. Práve v tomto veku je podľa mňa dôležité nájsť si vlastnú cestu a byť autentický.
Čo ťa na trénerstve najviac baví a čo ťa najviac vysáva?
Trénerstvo ma baví celé. Nie som tréner len na papieri alebo do konca tréningu. Ja tým žijem. Dýcham športom ráno, večer aj v noci.
Najviac ma baví progres – keď vidím ako sa situácie z tréningu prirodzene prenášajú do zápasu. Keď vidím ako hráči rastú zo dňa na deň a po čase stoja v reprezentačnom drese, spievajú hymnu a ja v ich hre vidím svoj rukopis, svoje DNA.
Najviac ma vysáva nedodržiavanie jasne nastavených pravidiel, riešenie vecí mimo mojich kompetencií a hráč, ktorý nechce pracovať, trénovať a progresovať.
Máš nejaký tréningový prvok alebo princíp, ktorý považuješ za „svoj podpis“?
Zakladám si na princípoch, nie na šablónach. Princípy sú pre mňa základ, z ktorého sa prirodzene vytvára systém. Každý hráč má u mňa v tréningu jasne nastavené pravidlá.
Základom je princíp 5P – presná prihrávka, prudká prihrávka, prvý dotyk….
Tieto veci musia fungovať automaticky a tvoria základ ďalšej práce.
Individuálne princípy hráča v ofenzíve s loptou aj bez lopty, rovnako ako individuálne princípy jednotlivca v defenzíve, sa následne prenášajú do skupinového systému. Všetko je navzájom prepojené a dáva to postupnosť a logiku, aby sa hráč vedel rýchlo orientovať a cítil sa na palubovke komfortne.
Čisto teoreticky, ako riešiš hráča, ktorý má kvalitu, ale hlava mu robí proti?
V prvom rade sa snažím zistiť, odkiaľ problém pramení. Základom je správna komunikácia a dôvera. U niekoho to odhalíš rýchlo, u niekoho to trvá dlhšie.
Príčin môže byť veľa – tlak, osobné veci, ego, zlé návyky. Neexistuje univerzálne riešenie. S každým hráčom treba komunikovať inak, ale pravidlá musia zostať rovnaké. Cieľom nie je hráča zlomiť, ale dostať z neho maximum v prospech tímu.
Viac veríš systému alebo improvizácii hráčov?
Verím systému, ktorý vytvára priestor pre improvizáciu. Systém je rámec, nie klietka.
Keď má systém jasné princípy, improvizácia v ňom má svoje miesto.
FUTSAL TEAM LEVICE
Ako by si jednou vetou bez omáčky opísal identitu Levíc na palubovke?
Pracovitý tím, ktorý si poctivou prácou buduje sebavedomie a hrá odvážny, aktívny futsal.
Kde má tím najväčšiu rezervu?
Momentálne nám chýbajú starší, skúsenejší hráči a prirodzená líderská osobnosť v kabíne. Zároveň to vnímam ako priestor, aby mladí hráči postupne preberali zodpovednosť a rástli.
Klubu aktuálne chýba najväčšia hviezda ligy, Franklin Camargo. Vráti sa do zostavy?
Franklin je hráč, ktorý dal v lige najviac gólov a jeho kvalita je nesporná. Zároveň však klub ani výsledky nemôžu byť postavené na jednom hráčovi.
Momentálne čaká na vyriešenie administratívnych úkonov. Verím, že jeho príchod sa podarí, ale to už nie je otázka priamo pre mňa.
Ak by si mal jedným slovom opísať aktuálnu sezónu, aké by to bolo a prečo?
Proces.
Budujeme klub ako celok a stretávame sa so situáciami, ktoré zažívame po prvýkrát. Pracujem s hráčmi z rôznych krajín a kultúr a učím sa ich zapojiť do vízie a nájsť im správne miesto v tíme.
MLÁDEŽ – DRUHÁ MISIA
Prečo si sa rozhodol ísť aj cestou mládeže?
Pretože v mládeži je budúcnosť. Mám rád prácu s mladými hráčmi a každá kategória má svoje čaro. Práve pri mládeži má tréner najväčší priestor formovať hráča, vštepiť mu DNA klubu a viesť ho k úspešnej kariére.
Čo dnes mladým futsalistom najviac chýba?
Trpezlivosť. Prechod z futbalu do futsalu na prvý pohľad vyzerá jednoducho, ale v realite je to úplne iný šport. Na začiatku si musí hráč prejsť množstvom nepríjemných situácií – učením sa nových princípov, chybami, tlakom a často aj obetovaním ega.
Futsal si vyžaduje veľa obety, mentálnu odolnosť a čas, kým hráč pochopí jeho podstatu. Kto tento proces vydrží, dokáže sa prispôsobiť a pracovať na sebe, ten si potom môže tento šport naozaj užívať a získa z neho veľké benefity.
Aký je najväčší rozdiel medzi tréningom dospelých a mládeže?
U dospelých tlačíš viac na výkon, výsledok a taktiku, pretože tréning musí čo najviac reflektovať zápasové nároky.
Pri mládeži je tréning viac postavený na hernosti a zábavnej forme, aby si hráči vytvárali pozitívny vzťah k futsalu a učili sa základné princípy prirodzene. Cieľom je proces a progres – aby bol hráč z mládeže ako výsledný produkt pripravený na nároky dospelého futsalu.
Vidíš v klube ambíciu rozšíriť mládežnícke kategórie nad rámec U15?
Určite áno. Je to téma, o ktorej sa v klube bavíme prakticky každý deň. Ideálne by sme mládežnícke kategórie chceli rozšíriť a aj ja osobne by som si to ako tréner veľmi prial.
Zároveň však vnímam, že to musí mať jasnú postupnosť a byť správne nastavené. Rozšírenie mládeže nie je len o tom otvoriť ďalšiu kategóriu, ale o vytvorení kontinuity práce. Je s tým spojených veľa faktorov – zázemie, prostredie, financie, personálne zabezpečenie a celý kolobeh vecí, aby to mohlo dlhodobo fungovať.
Ak sa tieto podmienky podarí nastaviť, rozšírenie mládežníckych kategórií dáva veľký zmysel
Ako vnímaš prepojenie mládeže a mužského futsalu u nás?
Za posledné roky sme sa v tomto smere výrazne posunuli. V našej extralige sa objavili mladé mená takmer v každom klube a mladí hráči dostávajú reálny priestor v mužskom futsale. U nás v Leviciach sú to bratia Bielikovci a mladý brankár Jakubík, v Pinerole Kajaba a Mikita, v Košiciach Pálfi, ktorý má už dnes výraznú a dôležitú rolu v tíme, v Lučenci Varšo a Faizi.
To ukazuje, že prepojenie mládeže a mužského futsalu funguje lepšie než v minulosti. Zároveň však musíme ísť viac do detailu a nepozerať sa len na to, či mladý hráč nastúpi, ale v akej pozícii sa nachádza a akú má reálnu rolu v tíme. Práve kvalita tejto role rozhoduje o tom, či je prechod z mládeže do mužského futsalu skutočne úspešný.
Máme dostatok trénerov, alebo len ľudí s licenciou?
Máme veľa ľudí s licenciou, ale licencia je len papier. Skutočných trénerov, ktorí sa trénerstvu venujú naplno a dlhodobo, je menej. Na druhej strane si myslím, že tí tréneri, ktorí u nás pracujú, sú na veľmi vysokej odbornej a výkonnostnej úrovni.
Rozhodujúca nie je licencia, ale každodenná práca, odbornosť, motivácia a čas, ktorý tréner futsalu obetuje
Akí dôležití sú majitelia a sponzori pre fungovanie futsalových klubov?
Sú absolútne kľúčoví – sú živiteľmi športu. Od majiteľov a sponzorov sa odvíja celé fungovanie klubu, od finančnej stability, cez organizačné nastavenie až po každodenné podmienky pre trénerov a hráčov.
Aké zázemie v klube vytvoria, také výsledky to následne prináša. Stabilita umožňuje dlhodobú a systematickú prácu, bez ktorej sa nedá budovať tím ani dosahovať trvalejší úspech. Bez tohto základu je veľmi ťažké hovoriť o koncepcii a rozvoji.
Čo robíme na Slovensku dobre a čo si len nahovárame?
Na Slovensku sa robí veľa vecí dobre. Futsal stojí na ľuďoch, ktorí ho robia so srdcom, často na úkor vlastného času a komfortu. To je veľká hodnota a bez týchto ľudí by futsal neexistoval.
Zároveň však vidím veľké rezervy. Náš šport by si zaslúžil viac uznania a rešpektu – nielen ako šport samotný, ale aj vo vzťahu k ľuďom, ktorí ho držia pokope. Robiť veci so srdcom je správne, ale samo o sebe to nestačí.
Ak sa chceme posúvať, musíme sa viac porovnávať so susednými krajinami, nastavovať si reálne ciele a pracovať systematickejšie. Všetko ide ruka v ruke – systém, podmienky, tempo práce aj očakávania. Len tak môže futsal na Slovensku dlhodobo rásť
RÝCHLOVKA – JEDNOSLOVNE
- Prísny poriadok alebo voľnejšia kabína? Poriadok
- Videoanalýza alebo pocit z palubovky? Videoanalýza
- Hráč, ktorý poslúcha, alebo hráč, ktorý rozmýšľa? Rozmýšľa
- Tréner – pedagóg alebo manažér? Manažér
